Jednou z výhod mobilných domov by malo byť, že na ich používanie netreba stavebné povolenie. Argumentuje sa tým, že podľa zákona nejde o pevnú stavbu, a teda ani o nehnuteľnosť. Je to však naozaj tak? Nedávny príklad z praxe ukazuje, že je to oveľa zložitejšie.Podľa Radovana Ferenčíka zo spoločnosti Fischer & Partners sa mobilné domy vyrábajú v súlade s technickými normami STN EN 1647 2012 (Obytné vozidlá na voľný čas. Karavanové mobilné domovy) a STN EN 13878:2004 (Obytné vozidlá na voľný čas.) V nich sa karavanový mobilný domov definuje ako „prepraviteľné obytné vozidlo, ktoré svojou konštrukciou nespĺňa požiadavky na prevádzku cestných vozidiel a slúži a zachováva si možnosť prepravy a slúži na dočasné alebo sezónne ubytovanie“.

To znamená, že nejde o stavebnú konštrukciu, ale o výrobok, konkrétne vozidlo, ktoré nepotrebuje ani EČV, ani stavebné povolenie. Ako však Ferenčík upozornil, v prípade, že ich zákazník chce mať trvalý pobyt na adrese, kde bude mať umiestnený mobilný dom, vedia mu dodať potrebné doklady na stavebné povolenie.Právnička Denisa Dulaková Jakúbeková, spolupracovníčka poradenskej skupiny v oblasti práva a financií HMG Advisory Group, ktorá sa týmto problémom zaoberala, hovorí, že v nedávnej minulosti vznikol až „právny rébus“ – okrem obyvateľov ho riešila samospráva, právnici, štátna správa a dokonca i ministerstvo dopravy a výstavby.

O čo išlo? V júni 2009 si manželia v istej malej slovenskej obci kúpili mobilný dom, ktorý si umiestnili na svojom pozemku. O sedem rokov neskôr však príslušný stavebný úrad na základe výsledkov štátneho stavebného dozoru nariadil odstránenie stavby. Nazval ju „rekreačným domom“, postaveným v rozpore so zákonom. Nepomohlo, ani keď sa geodet vyjadril, že objekt nemožno zakresliť do katastrálnej mapy, a jeho majitelia pripomenuli, že ho nemožno skolaudovať, lebo nie je stavbou.

Manželský pár sa proti rozhodnutiu odvolal na okresný úrad, ale nepochodil. Úrad mobilný dom vnímal ako „montovanú stavbu“, ktorú pripojili na inžinierske siete a technické vybavenie územia, čo podľa stavebného zákona podlieha povoľovaciemu procesu. Proti tomuto rozhodnutiu podal vzápätí protest krajský prokurátor.V marci 2017 okresný úrad vykonal na mieste štátny stavebný dohľad a protestu prokurátora nevyhovel. Celý prípad, do ktorého sa zapojil už aj právnik vlastníkov mobilného domu, nakoniec skončil na ministerstve dopravy a výstavby. Keď aj to potvrdilo rozhodnutie okresného úradu, manželia i krajský prokurátor podali rozklad. Odvolací orgán ministerstva ho však zamietol.

Treba teda stavebné povolenie alebo nie? Hovorkyňa rezortu Karolína Ducká pre Pravdu vysvetlila, že ak ide o mobilný výrobok, ktorý má napríklad podvozok, podlieha spomenutým normám a netreba ho povoľovať podľa stavebného zákona. Iné však je, keď je to výrobok, ktorého mobilita spočíva len v jeho transporte na miesto určenia bez potreby ďalších stavebných úprav a ďalej je jeho účel užívania obdobný ako stavba. Vtedy už podlieha povoľovacím procesom podľa stavebného zákona.„Taký výrobok je možné umiestniť len na pozemok, ktorý je podľa územného rozhodnutia na navrhovaný spôsob užívania určený, pričom je potrebné dodržať nielen výrobcom stanovené podmienky inštalácie a užívania výrobku, ale aj podmienky vyplývajúce z konkrétneho územného rozhodnutia. Spravidla pre užívanie takého výrobku, ktorého účel užívania je obdobný ako stavba, je potrebné aj napojenie na technickú vybavenosť územia. Podľa druhu napojenia výrobku/stavby sa podľa stavebného zákona následne vyžaduje príslušné ohlásenie drobnej stavby (prípojky na inžinierske siete), prípadne stavebné povolenie,“ objasnila Ducká.

Ako doplnila, možno teda povedať, že v mnohých prípadoch sa stavebné povolenie naozaj nevyžaduje. To však neznamená, že netreba iné povolenie podľa stavebného zákona, a tým je územné rozhodnutie.

Späť na zoznam